Tvorba webových stránok a eShopovZaložiť webovú stránkuZaložiť e-shop

Beauceron kennel   "Âme magnanime"

Breed/Plemeno

Beauceron (čítaj „boseron“) - Berger de Beauce (ovčiak z Beauce)

                      Beauce Shepherd -Bas Rouge- Červená pančuška- francúzsky ovčiak 

História tohto francúzskeho národného plemena sa začala písať až v 19. storočí, hoci jeho predchodcovia existovali pri stádach dobytka a oviec francúzskych farmárov odpradávna. O týchto psoch nájdeme zmienky už v literatúre zo 14. storočia. Farmári sa v dávnejšej minulosti  vôbec nezaoberali výzorom psa, dôležité boli ich pracovné schopnosti, preto boli títo psi typovo veľmi rozmanití a všetci spadali do kategórie Chien de la Plaine- "psa z roviny" a slúžili ako ochrancovia dobytka pred šelmami a zlodejmi. Cenení boli pre schopnosť udržať stádo vo vyhradenom priestore a bezkonkurenčnosť  pri rýchlom presune stád. Ich zvláštnosťou boli zdvojené vlčie pazúry na zadných končatinách, ktoré sa dedili a podľa starých francúzskych pastierov slúžili psom pri pohybe v rozbahnenom či skalnatom teréne a v súbojoch s predátormi, ktorí im ohrozovali stádo. Podnes sú zdvojené vlčie pazúry  u beauceronov i briardov považované za plemenný znak a ich absencia znamená, že jedinec nezodpovedá štandardu.Postupom času sa zámerným spájaním typovo podobných jedincov  začali ustaľovať dve podoby „psa z roviny“. Pes s kratšou čiernou srsťou a červeným pálením a pes s dlhšou vlnitou srsťou. Prvýkrát rozdiely medzi týmito psami popísal abbé Rozier v roku 1809, pre krátkosrstého psa sa postupne zaužívalo medzi chovateľmi oviec a dobytka pomenovanie podľa oblasti Beauce, ležiacej juhozápadne od Paríža a pre dlhosrstého pomenovanie podľa oblasti Brie, ale až  o pár desiatok rokov neskôr boli prvýkrát jasne a jednoznačne definované ako dve plemená Berger de Beauce a Berger de Brie známym francúzskym kynológom a veterinárom Pierrom Mégninom. A teda až v 19.storočí boli na svetovej výstave v Paríži predvedení samostatne čierni psi s pálením- beauceroni či bas rouge, čo v preklade znamená červená pančuška podľa typického červeného pálenia na končatinách psa. Cieľavedomá plemenitba sa rozbehla až začiatkom 20. storočia. V roku 1911 bol založený klub Les amis du Beauceron / priatelia Beaucerona/. Prvú knihu venovanú výhradne plemenu beauceron napísal v roku 1927 A. Siraudin. Doposiaľ je považovaná za "bibliu beaucerona".

Za hranicami svojej vlasti je beauceron pomerne málo známy, ale pre Francúzov je to národný symbol a pýcha. Ročne sa vo Francúzsku zapisuje do plemennej knihy od 3000 do 4000 psov aj napriek tomu, že cena za zápis je dosť vysoká.

Urastený, dobre osvalený harmonický pes s krásnou čiernou, nie príliš krátkou, ale ani nie príliš dlhou srsťou s červeným pálením na nohách, na hrudi, na krku a papuli až k lícam a nad očami, pevný a mohutný, no zároveň veľmi harmonický a ušľachtilý s pružným a priestranným pohybom- to je beauceron. Druhým štandardným sfarbením beaucerona je harlekýn- modro škvrnitý- teda so sivými škvrnami v základnej čiernej.

Chvost je nesený nízko, na konci tvorí háčik, neskracuje sa. Uši sú nasadené vysoko a sú poloklopené. Tradične sa uši kupírovali, v súčasnosti tento trend vzhľadom na zákaz kupirácie platiaci dokonca i v krajine pôvodu plemena ustupuje. Napriek nekupírovaným ušiam vzbudzuje beauceron svojím výzorom rešpekt.

Hoci ho nenáročná srsť a hustá podsada predurčujú znášať extrémne vonkajšie podmienky, nemá problém prežiť celý svoj život v byte, ak má samozrejme zabezpečený dostatok podnetov a pohybu. Patrí medzi plemená s pevným zdravím, nenáročné na údržbu srsti. Dožíva sa dosť vysokého veku - 10 až 14 rokov v pomerne dobrej kondícii bez zdravotných komplikácií.

Beaucerona aj v súčasnosti využívajú farmári ako spoľahlivého a nenáročného ovčiaka, preto možno s určitosťou tvrdiť, že pastierske vlohy väčšina beauceronov stále má. Počas svetových vojen si toto plemeno získalo pomerne veľkú vážnosť ale aj kvôli iným vlastnostiam. Cenná bola ich sila- statné, ale mrštné a obratné telá (v dospelosti kohútiková výška 61-70 cm a váha od 30 do 50 kg podľa pohlavia) uniesli ťažké pásy s muníciou pre guľomety, ale aj samostatnosť a vysoká inteligencia- slúžili i ako poslovia v situáciách, kde by človek nemal šancu na prežitie. O ich schopnostiach postrehu a intuície sa dodnes rozprávajú v tejto krajine legendy. Jeho ostražitosť a odvaha  z neho robia ideálneho strážneho psa, ktorý vzbudzuje rešpekt svojím zjavom a zbytočne nešteká. Vo Francúzsku má tento sebavedomý a zdatný pes svoje nezastupiteľné miesto v služobnej kynológii a je bežne používaný v policajnej praxi. Predovšetkým kvôli dobrému čuchu, samostatnosti a odolnosti voči nepriaznivým podmienkam si nachádza svojich priaznivcov medzi záchranármi, kvôli svojmu temperamentu, vytrvalosti a ochote spolupracovať s človekom je obľúbený medzi vyznavačmi rôznych kynologických športov ako agility, flyball, dogfrisbee či záprahových  športov. Kvôli svojej výbornej schopnosti vcítiť sa do nálad človeka a dobromyseľnosti v kontakte človekom už mnohí beauceroni dnes úspešne pracujú aj ako canisterapeuti. Ich ideálna kohútiková výška, prispôsobivosť pánovi a nesmierna obetavosť robia z beauceronov aj výborných vodiacich a asistenčných psov.

Hoci je beauceron pes s veľkým temperamentom, ktorý bol vyšľachtený na prácu pre človeka, dokáže sa výborne prispôsobiť aj menej aktívnym majiteľom, ak ho dokážu zamestnať inak, ako iba pohybom. On totiž chce a vie pracovať. Zamestnať ho môžeme aj tak, že ho berieme všade, kde je to len možné so sebou, pretože beauceron je najšťastnejší tam, kde je jeho pán a niekoľkohodinový spánok pod pracovným stolom vo Vašej kancelárii vôbec nepovažuje za utrpenie, ale za obrovskú česť! Pozitívna motivácia a pochvala sú v jeho prípade tou  správnou metódou.

Hovorí sa, že beauceron je pes jedného pána, za ktorého je ochotný položiť aj svoj život. Je to pravda, ale neznamená to, že nikdy nebude nikoho iného poslúchať. Pokiaľ je správne vedený, je z neho nesmierne mierumilovný a ovládateľný pes, veľmi zhovievavý k iným zvieratám v domácnosti i k deťom. Netreba však zabúdať, že výchova beaucerona nepatrí do rúk už spomínaným deťom, ani ľuďom nevyrovnaným a nedôsledným. Je to pes, ktorý pozorne sleduje správanie svojho pána a kriticky posudzuje jeho zmysel, logiku, správnosť a spravodlivosť. Výchova a výcvik beaucerona  nespočíva v tvrdosti, ale v dôslednosti a dobrej intuícii majiteľa. A v neposlednom rade v jeho láske k tomuto univerzálnemu "vidieckemu šľachticovi".

 

Iva Kužmová, CHS Ame magnanime

   

 
 
 
 
 

    

                                                                 

                                         

                   

 

 

 

 

    

TOPlist